V minulej časti rozhovoru sme sa viac venovali “verejnému” aspektu verejnej teológie. Čo ale teológia samotná? Nie je teológia ako teológia: je rozdiel, či do verejného priestoru vstúpi Tomáš Halík alebo Joel Osteen. Akú potrebuje slovenský verejný priestor? Keďže etika zodpovednosti zohráva kľúčovú úlohu v mojej verejnej teológii, je prirodzené, že krátka, jednoslovná odpoveď bude: “zodpovednú”. Kvalita verejnej teológie je pochopiteľne závislá od kvality teológa, ktorý sa vo verejnom priestore angažuje. Veľký rozdiel medzi uvedenými osobami je v úrovni ich vzdelania. Navyše, jedného možno považovať za verejného teológa, zatiaľ čo druhý je televízny evanjelizátor, ktorý svojim posolstvom oslovuje najmä populárnu verejnosť. Užitočnejšie pre naše ciele by asi bolo porovnať jablká s jablkami a hrušky s hruškami. Na Slovensku máme napríklad štyroch publicistov, ktorí pravidelne prispievajú do mienkotvorných denníkov a identifikujú sa vo verejnom priestore ako teológovia. Je možné každého z nich považovať vo svetle relevantnej literatúry za verejného teológa? V čom sú si podobní a v čom odlišní? Aký je ich prínos pre cirkev a spoločnosť? Chýbal by ich hlas vo verejnom priestore? Ktorý z týchto hlasov by chýbal najviac a prečo? O verejnej teológii sa učíme nielen z kníh, ale aj starostlivým pozorovaním a porovnávaním verejne angažovaných teológov. Rovnako môžeme analyzovať verejnú službu konkrétnych duchovných a spoločenstiev, ktoré vedú. Sú uzavretými do seba alebo príkladom toho, čo nazývame “public church” (verejná cirkev)? Ak sú verejne angažovanými, sú nástrojom priaznivej transformačnej zmeny v komunite, kde pôsobia? Tu vôbec nezáleží na tom, či ide o katolícku, evanjelickú alebo niektorú z menších cirkví. Všetci kresťania boli povolaní “milovať blížneho ako seba samého” – okrem individuálnych skutkov lásky tak robíme, keď sa podieľame na vytváraní dobrej spoločnosti, v ktorej náš blížny môže v čo najväčšej miere žiť dobrý život. Možno to vyznie triviálne, ale čo máš konkrétne na mysli pod pojmom “dobrý život” pre svojho blížneho, o ktorý sa ako verejný teológ usiluješ? Pýtate sa identickú otázku, akou sa zaoberali veľkí grécki filozofi či kresťanskí myslitelia. Ide o jednu z fundamentálnych otázok morálnej filozofie, ktorá však nie je objektom hlavného záujmu verejného teológa. Otázka, na ktorú by však mal každý verejný teológ byť schopný informovane odpovedať, sa týka normatívnej vízie "dobrej spoločnosti", pretože jeho základnou úlohou by malo byť prispieť k vytváraniu práve takej spoločnosti. V Denníku N som v minulosti publikoval článok s názvom V akej spoločnosti chceme žiť?, v ktorom predostieram myšlienku, že základné stavebné kamene dobrej spoločnosti sú sloboda, mier (pokoj) a spravodlivosť. Čiastočne tam svoje chápanie objasňujem a v dohľadnej budúcnosti sa chystám o tejto téme napísať viac. Každý človek si môže definovať "dobrý život" trochu inak, pre všetkých však platí, že takýto život nie je možné – v realisticky dosiahnuteľnej miere – žiť v krajine, kde vládne despota, zúri vojna alebo neexistuje vymožiteľnosť práva. Toto sú príklady, ktoré sa, vďaka Bohu, netýkajú súčasného Slovenska. Avšak, aj tu platí, ako nám Reinhold Niebuhr správne pripomína, že "ľudské šťastie je v bežnom vzťahu determinované rozdielom medzi trochu väčšou a trochu menšou spravodlivosťou". Dobrý život je šťastný život a šťastnejšie sa žije tam, kde sa spoločnosť viac približuje k ideálu spravodlivosti. O vytváranie takej spoločnosti by sa mal verejný teológ usilovať. Zdôrazňujem spravodlivosť, pretože v tejto oblasti má Slovensko najväčšie nedostatky. Už roky žiješ v USA, dokonca si prijal americké občianstvo. Napriek tomu udržiavaš aktívny kontakt so Slovenskom a na viacerých úrovniach tu pôsobíš. V čom vidíš základné prieniky a rozdiely medzi slovenským a americkým verejno-teologickým kontextom? Ako aj v niektorých iných oblastiach, aj vo verejnej teológii je USA niekoľko krokov pred zvyškom sveta. Na Slovensku sa navyše teologické myslenie nerozvíjalo prirodzeným spôsobom a ak existuje nejaká teológia, ktorú totalitné režimy nenávidia, je to verejná teológia. Dedičstvo komunizmu je aj v tejto oblasti stále cítiť. Slovenskí verejní teológovia budú teda celkom prirodzene čerpať od kolegov z USA, ale aj ďalších krajín a zároveň ich obohacovať svojim skúsenosťami spojenými so životom v postkomunistickej krajine. Verím, že sa to bude diať v čoraz väčšej miere a vkladám do malého Slovenska veľkú nádej. Nedávno vydaná kniha – príklad praktizovania verejnej teológie v slovenskom kontexte Do akej miery sú postrehy amerického verejného teológa prenosné do našej situácie? Čo sa mňa týka, nepovažujem sa za “amerického verejného teológa” – som verejným teológom, ktorý v súčasnosti žije a študuje v USA a svoju službu zameriava na Slovensko. Situáciu na Slovensku poznám paradoxne lepšie ako v USA, čo je dôsledkom toho, že jej venujem nepomerne viac času a pozornosti. Pravidelne sledujem večerné správy, publicistické relácie, tlačové besedy, čítam dennú tlač a slovenské knihy, počúvam kázne z rôznych cirkví, komunikujem s ľuďmi zo Slovenska a minimálne raz za rok sa ho snažím navštíviť – v lete tam budem dva mesiace. Som blízko a zároveň mám odstup, čo v tomto čase považujem skôr za výhodu. Toto všetko sa môže zmeniť, ale momentálne je to tak. Nerobí mi teda problém veci kontextualizovať. Americkým verejným teológom bol Reinhold Niebuhr, ktorého považujem spolu s Karlom Barthom a Paulom Tillichom za troch najvýznamnejších protestanských teológov 20. storočia. Zostáva pre mňa čiastočne záhadou, že na Slovensku je aj po páde komunizmu tak málo známy a za jednu zo svojich úloh považujem jeho myslenie slovenskej verejnosti približovať. Som presvedčený, že najmä slovenskí teológovia a duchovní by mali Niebuhra poznať – lepšieho dialogického partnera pre verejného teológa by sme hľadali ťažko. Samozrejme, Niebuhr žil v inej dobe a kultúre a jeho myšlienky je potrebné kontextualizovať. Keď Dietrich Bonhoeffer navštívil v roku 1939 prestížny Union Theological Seminary v New Yorku, nebol školou a ani Niebuhrom príliš nadšený. Okrem iného si myslel, že sa tu nerobí skutočná – rozumej dogmatická – teológia a že teológia sa stala podriadenou sociálnej etike. Ide tu podľa mňa o príklad nemeckého akademického teológa, ktorý v tom čase neporozumel rozvíjajúcemu sa projektu amerického verejného teológa. Neskôr sa Bonhoefferov pohľad na Niebuhra zmenil a stali sa priateľmi. Dnes už k takýmto predsudkom vo svete veľkej teológie dochádza len zriedka – prakticky každému je jasné, že existujú rôzne typy a spôsoby robenia teológie. Pred University of Chicago Divinity School, alma mater Niebuhr je téma na niekoľko rozhovorov ... Mohol by si však vypichnúť hlavné ťažisko Niebuhrovho diela, ako aj jeho relevanciu pre slovenský kontext? Čo si od Niebuhra môže zobrať napríklad niekto, kto neštudoval teológiu v akademickom prostredí? Akým smerom by jeho myšlienky ovplyvnili verejnú teológiu na Slovensku a čo by mohli priniesť?
Najlepšiu odpoveď, ktorú dokážem dať na takto široko koncipovanú otázku, je použiť konkrétny prípad. Minulý rok sa na pôde Trnavskej univerzity konala zaujímavá medzinárodná konferencia na tému: “Migrácia: Náboženstvá bez hraníc – európska a americká perspektíva.” Pozvanie som rád prijal, pretože táto mimoriadne závažná téma jednoznačne spadá do oblasti záujmu verejného teológa. Ak sa znovu vrátime k našej diskusii o “verejnej” a “neverejnej” teológii, téma migračnej a utečeneckej krízy slúži ako dobrý príklad k zamysleniu. Vo svojom príspevku som obhajoval prístup, ktorý som označil pojmom “realistický idealizmus” a za konverzačného partnera som si prizval práve Reinholda Niebuhra. Príspevok bol publikovaný v anglickom zborníku. V slovenčine vyšiel v skrátenej a upravenej forme pod názvom Kresťanský prístup k migračnej kríze? Realistický idealizmus na Postoji a hlavný argument, z ktorého môj prístup vychádzal, som prezentoval už skôr v Denníku N v texte s názvom Prežije demokracia na Slovensku? Zachránia ju deti úsvitu. Tieto dva krátke texty ukazujú jeden konkrétny príklad ako môže byť Niebuhr relevantný pre slovenský kontext. Aj na tomto príklade možno vidieť rozdiel medzi verejným a neverejným teológom: verejnému teológovi záleží na tom, aby sa jeho myšlienky dostali (aj) k širšej verejnosti. Čo si môžu od Niebuhra zobrať osoby, ktoré teológiu neštudovali, bude závisieť od konkrétnej osoby a samozrejme aj od spôsobu, ktorým budú jeho myšlienky širšej verejnosti prezentované. Ja som o Niebuhrovi publikoval niekoľko textov a vo svojich článkoch som ho viackrát citoval. Každý z týchto textov je dostupný aj osobám, ktoré teológiu neštudovali. Verejná teológia musí byť zrozumiteľná. Je množstvo myšlienok, ktorými sa verejne angažovaní teológovia môžu u Niebuhra inšpirovať – niekoľko som prezentoval aj v tomto rozhovore – čo však v tomto čase považujem za dôležitejšie ako konkrétne myšlienky je, že v Reinholdovi Niebuhrovi máme emblematický príklad verejného teológa pracujúceho v tradícii kresťanského realizmu a partnera na plodný dialóg. Ľubomír Martin Ondrášek, MDiv, ThM, AMRS, DMin (cand.) Absolvoval Northpoint Bible College, Gordon-Conwell Theological Seminary, Harvard University a University of Chicago. V minulosti pôsobil ako pastor v Novom Anglicku, prednášal na Gordon-Conwell Theological Seminary v Bostone a vykonával znaleckú činnosť pre Cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR. Ako verejný teológ sa primárne zaoberá otázkami náboženstva, etiky a verejného života. V roku 2009 založil spolu s manželkou v Chicagu kresťanskú organizáciu Acta Sanctorum, ktorej je prezidentom. V súčasnosti si robí doktorát v transformačnom líderstve na Boston University. Nedávno mu vyšla kniha Kresťanstvo, etika a verejný život (2017).
1 Comment
10/2/2020 08:41:19 am
Komunikujme na téma ZD=Z+M (Zastupiteľská demokracia=Zákon+Morálka)
Reply
Leave a Reply. |